Prečo sa (ne) kĺžeme po banánovej šupke?

Tak ako? Od špičky alebo od stopky? Či už sa radíte k tej strane populácie, ktorá lúpe banán od špičky, alebo naopak k tej, ktorá začína od stopky. Všetci máme jedno spoločné. Milujeme banány. Respektíve veľmi veľká väčšina Slovákov. Prečo? Bude to asi ich dobrou veľkosťou, prirodzenej hygienickej ochrane šupkou, vysokej výživovej hodnote, celoročnej dostupnosti, priaznivej cene a v neposlednom rade i výbornej chuti. Banány sú tak obľúbené, že už nám neprídu exotické. Vybrali sme pre vás ale pár zaujímavostí, ktoré ste o nich možno netušili.

Banán ako celebrita!

Rovnako ako mnoho slávnych osobností má i banán svoju základňu fanúšikov. Funguje už od roku 1972 a má členov v 27 krajinách sveta. Na stránke bananaclub.com sa aj vy môžete stať členmi :).

Banán ako plod mudrcov!

Starý vedecký názov pre banány je Musa sapentium, ktorý v doslovnom preklade znamená „Plody mudrcov“.

Banán ako liečiteľ  bradavíc!

Konkrétne banánová šupka je pomocníkom pri liečbe bradavíc. Stačí, aby ste priložili vnútro  šupky na bradavicu, zalepili a nechali pôsobiť.

Banán ako životu nebezpečné ovocie!

Teraz prichádza na rad asi to, čo nás najviac zaujíma:). Môžeme sa pokĺznuť  na šupke od banánov? Koeficient trenia, ktorý vznikne pri styku bežnej podrážky so šupkou, sa príliš nelíši od styku topánky s ľahko mokrou vozovkou. Odpoveď znie: s veľkou pravdepodobnosťou nie! Ale kde se vzala táto všetkými známa povera? Keď nikto  z nás nepozná  nikoho, kto by na šupke upadol? Na vine sú príliš fantazijné média! V polovici  19. storočia sa začali dovážať banány z Panamy do New Yorku. Ovocie sa stalo rýchlo populárnym pouličným jedlom po celej Amerike. Avšak s prudkým nárastom mestskej  migrácie a nedostatkom hygieny predstavovali vo veľkých mestách problém. Ľudia často hádzali odpadky do ulíc, čo viedlo k prenikavému zápachu a vzniku verejného odpadu. Čerstvá banánová šupka sa nemôže  javiť  ako ohrozujúca, ale kvôli  hnilobe sa šupka premenila v  klzkú  past. Okolo  roku 1880 prišli noviny Harper´s Weekly s článkom, ktorý upozorňoval, že pokiaľ hodíte banánovú šupku na zem, povedie to nepodmienene  k rozbitým končatinám.  Ďalší list The Sunday School Advocate zašiel ešte ďalej. Napísal príbeh o mužovi, ktorému pri  páde po pošmyknutí  na banánovej šupke museli amputovať nohu. V roku 1909 následne mestská rada v St. Louis dokonca úplne  zakázala hádzanie šupiek na verejné komunikácie. Na vzniku tejto banánovej povery sa podieľalo hneď niekoľko vecí, najzásadnejšou  z nich bolo asi žlté zafarbenie plodu. Vzhľadom k tomu, že sa v robotníckych  štvrtiach neupratovalo, začalo sa to tam hemžiť rôznymi odpadkami. Od  zhnitého  ovocia až po konský trus. Všetko  dohromady potom  vytváralo klzkú zmes, ktorá rozhodne neladila nášmu čuchu. A hlavne  len banán v nej svietil jasno žltou farbou. Prinajmenšom  pár hodín po odhodení. Na vine sa teda javil  hlavne  banán. Mýtus bol na svete a rýchlo prešiel z novín do filmu, ktorý ho rozšíril po celom svete.

Páčil sa Vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi.
Top